Keď do nej vnikol, začala sa
tak zvláštne pohybovať a krútiť.
Epoi zostal zmätený. Nemal
predtým žiadnu skúsenosť s pohlavným stykom a pomyslel si, že aj on
by sa zrejme mal takisto začať krútiť.. Vzápätí ho však partnerka vyviedla
z omylu. Bola síce mladšia než on, ale skúsenejšia. „No hýb sa!“
ozvala sa po jeho niekoľkých nerozhodných pohyboch. Zahanbený Epoi sa konečne
pustil napodobňovať s dobrákom pohyb piestu vo valci. Anatomická stavba oboch
pohlaví mu koniec koncov ani veľa iných možností pohybu nedovoľovala.
Na túto epizódu
z počiatkov jeho ľúbostného života si spomenul, keď sa chystal oholiť. Aj
vtedy sa dôkladne oholil a až potom sa pustil objavovať zákutia ženského
tela. Atmosféra zintímnela a trapas pri tréningu budúceho opeľovania sa
mohol naplno rozbehnúť. Teraz však nemal pred sebou lákavú perspektívu
sexuálnych zábaviek, ale oveľa prozaickejšiu návštevu lekára, ktorý si ho
objednal na preventívnu lekársku prehliadku.
Odrazu začul akési syčanie
a šušťanie, ale nevedel lokalizovať zdroj zvuku. Zašiel preto do WC, kde
sa mohla prederaviť alebo odpojiť hadička splachovača. Zažil už pred pár rokmi
podobnú situáciu. Zobudilo ho vtedy v noci dosť husté kvapkanie vody.
Pomyslel si, že zrejme zle zatvoril kohútik s teplou vodou. Vstal, aby ho
pritiahol lepšie. Ako sa blížil ku kuchynskému kútu, ucítil jemný odpor pri
chôdzi a vzápätí začul čľapkanie vody. Prešiel preto do WC, ale tam sa
nedalo ani stúpiť! Voda hučala zhora ako v sprche.. Hodil si na seba župan
a vyšiel von s tým, že upozorní suseda nad sebou, že ho vytápa. Sused
bol však hore a podarilo sa mu zistiť, že voda uniká ešte o poschodie
vyššie. Zašli teda obaja na ďalšie podlažie a dovtedy búchali na dvere, pokiaľ
im nešťastný horný sused neotvoril.
Stál tam ako kôpka nešťastia,
celkom dezorientovaný, so šiltovkou na hlave a oznamoval im, že mu tečie
voda... Sused, ktorý býval nad Epoiom, vošiel dnu, otvoril dvere do WC a zatvoril
prívod studenej vody. Voda však potroche pritekala a kvapkala až do rána.
A práve spomienku na túto striekajúcu vodu pripomenul Epoiovi ten syčivý
zvuk. Nebál sa, že by niekoho vytopil, veď mal dolný byt, ale nachádzala sa pod
ním akási dielňa záhadného určenia s ešte záhadnejším majiteľom. WC však
bolo v poriadku. Vrátil sa teda do kúpeľne a chcel si natrieť na tvár
penu na holenie.
A v tej chvíli mu
bolo všetko jasné! Okolo nádobky sa vytvárali stále väčšie mračná a či
vankúše z peny, ktorá unikala z nejakého nevysvetliteľného otvoru
v dolnej časti tlakovej nádobky.. Podobné niečo v živote nezažil! Naberal
si teda prstami z tých obláčikov penu, aby ešte aspoň raz mal z nej
osoh.
Po absolvovaní lekárskej
prehliadky sa vybral na námestie poobzerať si výklady. Najradšej mal ten
s knihami. Kedysi pred ním vydržal stáť aj pol hodiny. Teraz to už nebola
pravda, pretože polovica z vyložených kníh boli šmejdy, ktoré však držali
kníkupectvo nad vodou a dovoľovali obchodníčke predávať aj hodnotné knihy.
Ako tam tak stál
a predstavoval si, ktorú knihu by si kúpil, ktosi ho pozdravil. Otočil sa
a uvidel bývalého spolužiaka zo strednej. Bol to zvláštny rozhovor.
Spolužiak sa pýtal na novoty v meste a Epoi mu len odpovedal. Až to
nakoniec Epoiovi nedalo a spýtal sa ho: „A kde ty teraz bývaš,
keď o ničom novom v Riťsvete nevieš?“ Spolužiak sa len smutne
pousmial a odvetil: „Tam hore, za štrekou...“ Epoiovi prebehol mráz
po chrbte. V miestnom žargóne „za štrekou“ znamenalo na cintoríne, pretože
okrem cintorína tam už nič iné ľudskou rukou vytvorené nebolo..
1 komentár:
Tak tohle by chtělo Pavlíku rychle pokračování. Rozepsat se o kamarádovi, co bydlí na hřbitově a v nejnapínavějším přestat, je jako odložit knížku v tom nejlepším.
Zverejnenie komentára